V prvej časti cyklu 'Krátky prehľad tvorby sestier Brontëovských' sa budem venovať Charlottinej tvorbe, keďže ide asi o najznámejšiu zo sestier a to vďaka svojmu dielu Jane Eyre. Okrem Jane Eyre napísala knihy ako The Professor, Shirley, Villette, začala a nikdy nedokončila písanie rukopisu pre román Emma.
Jane Eyre
Jane Eyre je sirota, ktorá býva pod jednou strechou so svojou krutou tetou Reedovou a jej rozmaznanými deťmi. Je považovaná za skazené dieťa často uchylujúce sa ku klamstvu, za dieťa, ktoré nie je dosť vďačné za 'láskavosť', ktorú jej poskytujú. Možnosť na lepší život sa jej ponúka v podobe odchodu do inštitúcie určenej pre siroty zvanej Lowood, hoci zdanie klame. Lowood je miesto, kde sa mladým dámam snažia vštepiť zásady 'skromnosti' a zničiť v nich zárodok 'márnivosti'- a to všetko nevhodne pripravenou stravou v nedostatočne rozdelených porciách, oblečením nevhodným pre nosenie v chladnom počasí a zlými podmienkami pre dievčatá, ktorých zdravie je už teraz veľmi krehké. Nečudo, že v škole vypukne týfus.
Táto choroba si vyžiada svoje obete, mnohé dievčatá prídu o život, nemajú nijakú šancu na záchranu. Zo života hlavnej hrdinky zmizli známe tváre, smrť si vzala masy. Roky ubiehajú a z Jane sa stáva mladá dáma. Krátku dobu vyučuje aj vo svojej bývalej škole, ale nakoniec odchádza do sídla Thornfield Hall, kde jej istý pán Rochester ponúka možnosť vyučovať dcéru francúzskej tanečnice, mladú Adell. Staré sídlo však ešte stále obývajú prízraky minulosti, prízraky z mäsa a kostí.
Rochester je na prvom mieste v rebríčku najobľúbenejších postáv britskej literatúry, dokázal ma rozosmiať, chvíľami mi pripomínal Rhetta Butlera.
Dielo je písané na základe vlastných zážitkov Charlotte Brontëovej, keďže sama zažila, aké je to vyrastať v priestoroch ako je Lowood. Na začiatku mali Charlotte, Emily a Anne aj staršie sestry. Zobrala si ich choroba zúriaca v škole, v ktorej študovali.
Villette
Lucy Snow trávi leto u svojej krstnej matky pani Brettonovej, kde môžeme sledovať vývin priateľstva medzi mladým Brettonom, jediným synom pani Brettonovej, a slečnou Polly, očarujúcim dievčatkom, ktoré sa delí o izbu s Lucy a o svoje raňajky s Brettonom:
"... našla som Grahama, ako s ňou raňajkuje tête-a-tête - stála vedľa neho a pochutnávala si na tom, čo jedol : výnimku urobila len s marmeládou, ktorú jemne odmietla a nedotkla sa jej, aby sa nezdalo, ako sa domnievam, že ju obstarala skôr pre seba než kvôli nemu. Takýto takt a jemný inštinkt prejavovala neustále." str. 29
Náhle sa však životná situácia slečny Lucy zmení, čitateľ sa nedozvie prečo, je nutná zarábať si na chlieb prácou. Najprv pracuje u staršej panej, ktorá ju chce zabezpečiť pomocou svojej poslednej vôle, ale umrie skôr, ako by sa tak môže stať. Slečna Lucy odchádza do cudziny, o prácu prosí v penzionáte pani Beckovej, ktorá sa zdráha prijať ju, poprosí teda monsieura Paula Emanuela o radu.
"'Prijmite ju. Ak dobro prevláda v jej povahe, nuž ten čin sám sa odmení ; ale ak je v nej zlo- ech bien! ma cousine, ce sera toujours une oevre.' A s úklonom a so želaním 'Bon soir' tento záhadný rozhodca môjho osudu zmizol." str. 85
Paul Emanuel. Jeho šarm, jeho povaha- patrí medzi moje obľúbené postavy.
Shirley
Mladý továrnik snažiaci sa získať si srdce mladej dedičky za účelom zisku plynúceho pre jeho príjmy po uzavretí manželstva. Zmenia sa jeho názory, jeho zmýšľanie, prejaví sa nejaký šľachetný článok v jeho povahe?
Shirley a North and South si sú v niektorých veciach podobné:
- taktiež sa tu vyskytuje meno Helstone, tu ide o názov postavy, v North and South je Helstone názov jedného malebného miesta na juhu Anglicka,
- hrdina je majiteľ továrne,
- industriálna revolúcia, hoci tú pravú atmosféru, ktorá sprevádza priemyselný prevrat, som to cítila najmä v závere knihy,
- dochádza k vzbure, behom ktorej vznikne na niekoho zdraví ujma,
- užívanie francúzskych výrazov alebo výrazov z iných jazykov.
Moja verzia z roku 1946 ma oboznamuje s takými jazykovými skvostmi ako sú slová 'sišly sa', 'šily', 'boly' a ďalšie, čo pôsobilo pri čítaní nadmieru rušivo.
Poznámka na záver- nenávidím Roberta.
The Professor
William odchádza po štúdiu pracovať do továrne svojho brata Edwarda. Edward so svojím bratovom zaobchádza nespravodlivo, žiarli na jeho vzdelanie, preto sa snaží o to, aby aj ostatní vnímali Williama len ako jeho zamestnanca, pretože sa teraz považuje za jeho pomocnú silu, nie za jeho brata. Necháva ho v kúte dívať sa na zabávajúcich sa mladých ľudí, pri čom sedí ako anglická guvernantka bez šance na to, aby si ho niekto všimol alebo sa ním vážnejšie zaoberal.
Nakoniec však podáva výpoveď, ktorej predchádza hádka s bratom, ktorý Williama obviní z toho, že ho za chrbtom ohovára, hoci to je zásluha Williamovho priateľa Hunsdena, snažiacemu sa pomôcť mu. Hrdina knihy odchádza učiť do chlapčenského penzionátu, neskôr si k svojim povinnostiam priberie aj výučbu angličtiny v dievčenskej škole.
Z knihy som si vypísala zopár citátov, ktoré ma rozosmiali alebo ma podnietili k úvahám.
Nedokázala som si obľúbiť ani jednu postavu. William mi pripomínal Paula Emanuela, ale... ani to mu nedokázalo pomôcť.
Čítala som len Janu Eyrovú a hoci mám radšej Emilyne Búrlivé výšiny, aj Jana sa zapísala medzi moje obľúbené knihy :)